Jeden kráter, dve farby

Z veľkej výšky sa Polly pozrela dole do jedného obrovského krátera. Bol starší ako dvadsaťdvatisíc rokov a dosť veľký na to, aby sa doň zmestilo malé mestečko a dve jazerá. Stredom viedol pás pevniny. Na každej strane mala voda inú farbu: jedno jazero modré, druhé zelené.

From high in the sky, Polly looked down into one huge crater. It was more than twenty-two thousand years old and big enough to hold a small town and two lakes. A strip of land crossed the middle. On each side, the water was a different color: one lake blue, one lake green.

Tie dve jazerá sú v skutočnosti jedna voda, spojená kanálom pod pevninou. Ale všetko naokolo vyzerá inak. Modré jazero je hlbšie a odráža oblohu. Zelené leží pri rastlinách a drobných riasach, ktoré mu dávajú zelenú farbu.

The two lakes are really one piece of water, joined by a channel under the land. But everything around them looks different. The blue lake is deeper and reflects the sky. The green lake sits near plants and tiny algae, which turn its color green.

Polly preletela nízko popri páse pevniny medzi farbami. Na jednej strane videla rybárske člny a na kopcoch nad druhou kravy. Privalila sa hustá hmla a zakryla najprv zelené jazero, potom modré.

Polly flew low along the strip of land between the colors. She saw fishing boats on one side and cows on the hills above the other. Thick fog rolled in and covered first the green lake, then the blue one.

Sadla si na starý kamenný múrik a čakala, kým sa hmla rozplynie. Keď sa tak stalo, obe jazerá tam stále boli, modré a zelené, presne ako predtým.

She sat on an old stone wall and waited for the fog to clear. When it did, both lakes were still there, blue and green, just as before.