Vták, ktorý bol dvakrát odpísaný

Na východe ostrova vletela Polly do starého vavrínového lesa obrasteného machom. Na zem prenikalo málo slnka. Tento chladný les blízko Pico da Vara je posledným domovom malého sivo-ružového vtáka, ktorý sa nevyskytuje nikde inde na Zemi. Volá sa priolo.

In the east of the island, Polly flew into an old forest of laurel trees covered in moss. Not much sunlight reached the ground. This cool forest near Pico da Vara is the last home of a small grey and pink bird found nowhere else on Earth, called the priolo.

Vták takmer zmizol dvakrát. Ľudia ho prestali vídať v roku tisícdeväťstotridsaťdva a mnoho rokov si všetci mysleli, že je preč. Potom, v roku tisícdeväťstošesťdesiatsedem, sa v tom istom lese znovu našla malá skupina. Aj tak mu poľnohospodárstvo naďalej zmenšovalo domov, až zostalo menej ako sto hniezdiacich párov. Je to jeden z najvzácnejších spevavcov v Európe.

The bird almost disappeared twice. People stopped seeing it in nineteen thirty-two, and for many years everyone thought it was gone. Then, in nineteen sixty-seven, a small group was found again in this same forest. Even so, farming kept shrinking its home, until fewer than one hundred breeding pairs were left. It is one of the rarest songbirds in Europe.

Ľudia pracovali roky na jeho záchrane. Odstránili rýchlo rastúce cudzie stromy a namiesto nich vysadili domáci vavrín, ktorý vták potrebuje na potravu aj úkryt. Polly videla, ako dva prioly vzlietli z vetvy, ukázali záblesk ružovej a ticho si volali, kým nezmizli v lístí.

People worked for years to save it. They removed fast-growing foreign trees and planted native laurel instead, the kind the bird needs for food and shelter. Polly watched two priolos fly from a branch, showing a flash of pink, calling softly to each other before disappearing into the leaves.

Čakala bez hlesu a dúfala, že uvidí viac, ale les sa okolo vtákov opäť zavrel. Pripadalo jej to ako férová výmena: trocha ticha za vtáka, ktorý stále prežíva.

She waited without a sound, hoping to see more, but the forest closed around the birds again. It felt like a fair trade: a little silence, for a bird still surviving.