Deväť ostrovov, tri platne

Polly priletela nízko nad pobrežím z čiernej sopečnej skaly, kde zelené polia siahali až na okraj útesov a hmla sa pomaly presúvala ponad okrúhle kopce vo vnútrozemí. Toto bol São Miguel, najväčší z deviatich ostrovov, ktoré tvoria Azory, osamotený uprostred severného Atlantiku. Slaný vzduch sa miešal s vôňou mokrej zeme a pokosenej trávy a kdesi dole zakikiríkal kohút z farmy, ktorú ešte nevidela.

Polly came in low over a coastline of black volcanic rock, where green fields ran right up to the cliff edge and mist slid slowly across rounded hills further inland. This was São Miguel, the largest of the nine islands that make up the Azores, sitting alone in the middle of the North Atlantic. Salt air mixed with the smell of wet earth and cut grass, and somewhere below a rooster called out from a farm she could not yet see.

Celý ostrov existuje vďaka trhline hlboko pod dnom oceánu, miestu, kde sa o seba pomaly obtierajú tri z veľkých platní nesúcich kontinenty. Severná Amerika ťahá jedným smerom, Európa druhým a Afrika tlačí od juhu, a tam, kde sa tri okraje stretávajú, si teplo a tlak nachádzajú cestu nahor cez pukliny v zemskej kôre. Každý ostrov tohto reťazca vznikol rovnako, jednou erupciou za druhou, z ničoho iného než z ohňa a chladnúcej horniny.

The whole island exists because of a seam far below the ocean floor, a place where three of the great plates that carry the continents grind slowly against each other. North America pulls one way, Europe another, and Africa presses in from the south, and where the three edges meet, heat and pressure find their way up through cracks in the crust. Every island in this chain was built the same way, one eruption at a time, out of nothing but fire and cooling rock.

Takmer každé pole na São Migueli lemuje živý plot z hortenzií, modrých, fialových a niekedy jemne ružových, vysadených tak husto, že vyzerajú ako namaľované do krajiny. Farmári priniesli tieto rastliny z Ázie v devätnástom storočí jednoducho preto, aby vyznačili hranice medzi pasienkami, a vôbec nečakali, že sa stanú poznávacím znamením ostrova. Sopečná pôda bohatá na minerály sfarbuje ich okvetné lístky do sýtejšej modrej, než akú tá istá kvetina dosiahne takmer kdekoľvek inde na svete.

Almost every field on São Miguel is edged by a hedge of hydrangeas, blue and violet and sometimes a soft pink, planted so thickly they look painted onto the landscape. Farmers brought the plants from Asia in the nineteenth century simply to mark the borders between pastures, never expecting them to become the island's signature. The volcanic soil, rich in minerals, turns their petals a deeper blue than the same flower grows almost anywhere else in the world.

Ďalej vo vnútrozemí sa zelené kopce dvíhali a vinuli okolo širokých, tichých kotlín, do ktorých Polly z pobrežia nedovidela. Kdesi spomedzi nich slabo stúpala para, tenké biele vlákna na pozadí sivej oblohy, a tak zamierila let k vyššie položenej krajine, aby zistila, čo ju vytvára.

Further inland, the green hills rose and folded around wide, quiet basins that Polly could not see into from the coast. Steam rose faintly from somewhere among them, thin white threads against the grey sky, and she turned her flight toward the high ground to see what was making it.