Deväť ostrovov, tri platne

Polly letela nízko nad čiernou sopečnou skalou, kde zelené polia siahali až k okraju útesu a hmla sa presúvala cez okrúhle kopce vo vnútrozemí. Toto bol São Miguel, najväčší z deviatich azorských ostrovov, sám uprostred severného Atlantiku. Slaný vzduch sa miešal s vôňou mokrej zeme a pokosenej trávy.

Polly came in low over black volcanic rock, where green fields ran to the cliff edge and mist slid across rounded hills inland. This was São Miguel, the largest of the nine Azores islands, alone in the North Atlantic. Salt air mixed with wet earth and cut grass.

Ostrov existuje vďaka trhline hlboko pod dnom oceánu, kde sa o seba pomaly trú tri veľké platne. Severná Amerika ťahá jedným smerom, Európa druhým a Afrika tlačí od juhu. Cez pukliny v mieste, kde sa stretávajú, stúpa teplo. Každý ostrov tu vznikol z ohňa a chladnúcej horniny.

The island exists because of a seam far below the ocean floor, where three great plates grind slowly against each other. North America pulls one way, Europe another, and Africa presses from the south. Heat rises through the cracks where they meet. Every island here was built from fire and cooling rock.

Takmer každé pole na São Migueli lemuje živý plot z hortenzií: modrých, fialových a niekedy jemne ružových, takých hustých, že vyzerajú ako namaľované do krajiny. Farmári priniesli rastliny z Ázie v devätnástom storočí len preto, aby vyznačili hranice polí. Sopečná pôda bohatá na minerály sfarbuje ich lístky do ešte sýtejšej modrej.

Almost every field on São Miguel is edged by a hedge of hydrangeas, blue, violet, and sometimes soft pink, so thick they look painted onto the land. Farmers brought the plants from Asia in the nineteenth century just to mark field borders. The volcanic soil, rich in minerals, turns their petals an even deeper blue.

Ďalej vo vnútrozemí sa zelené kopce vinuli okolo tichých kotlín, do ktorých Polly z pobrežia nevidela. Kdesi spomedzi nich slabo stúpala para, tenké biele vlákna na sivej oblohe, a tak zamierila k vyššie položenej krajine.

Further inland, green hills folded around quiet basins Polly could not see from the coast. Steam rose faintly from somewhere among them, thin white threads against the grey sky, and she turned toward the high ground.