Tvoja mapa by sa do obeda pomýlila

Tvoj telefón vie, kde si, lebo počúva hodiny vo vesmíre. Satelity vysielajú čas, znova a znova, a tvoj telefón vypočíta svoju polohu podľa toho, ako dlho trvalo, kým každý signál dorazil. V skutočnosti je to problém s časom prezlečený za mapu.

Your phone knows where you are because it is listening to clocks in space. Satellites broadcast the time, over and over, and your phone works out its position from how long each signal took to arrive. It is really a timing problem wearing a map.

Tu je tá nepríjemná časť. Tie hodiny netikajú rovnakou rýchlosťou ako hodinky na tvojom zápästí. Tam hore, ďalej od hmoty planéty, plynie čas o niečo rýchlejšie. Rýchly pohyb na obežnej dráhe pôsobí opačným smerom a mierne ich spomaľuje. Tieto dva efekty sa navzájom nevyrušia a satelity nakoniec získajú približne tridsaťosem miliontín sekundy každý deň.

Here is the awkward part. Those clocks do not tick at the same rate as the clock on your wrist. Up there, further from the mass of the planet, time runs slightly faster. Moving fast in orbit pulls the other way and slows them slightly. The two effects do not cancel, and the satellites end up gaining about thirty eight millionths of a second every day.

To znie ako nič. Nie je to nič. Svetlo prejde približne tridsať centimetrov za miliardtinu sekundy, takže neopravená chyba tejto veľkosti narastie na zhruba desať kilometrov chyby v polohe za deň. Tvoj modrý bod by sa vzdialil z ulice, potom z mesta, ešte pred večerou. Hodiny sú zámerne postavené tak, aby na zemi tikali nesprávnou rýchlosťou, aby tikali správne, keď sú hore.

That sounds like nothing. It is not. Light travels about thirty centimetres in a billionth of a second, so an uncorrected error of that size grows into roughly ten kilometres of position error per day. Your blue dot would drift off the street, then off the town, before dinner. The clocks are deliberately built to tick at the wrong rate on the ground, so that they tick at the right one once they are up there.