Deväťdesiatdňové zrno

Krčma v Kirkwalle mala päť stolov a oheň a dvere sa otvárali priamo do ulice zo sivého kameňa, na ktorej hornom konci stojí katedrála. Polly si sadla k stolu najbližšie k teplu, lebo po dni na vode iný stôl neexistuje. "Môžem vidieť jedálny lístok?" spýtala sa a dostala kartu s menej položkami, než čakala, a s väčším podielom domácich.

The bar in Kirkwall had five tables and a fire, and the door opened straight onto a street of grey stone with the cathedral at the top of it. Polly took the table nearest the heat, because after a day on the water there is no other table. "Can I see the menu?" she asked, and got a card with fewer things on it than she expected and more of them local.

"Mohli by ste mi odporučiť dobré jedlo?" Majiteľkou bola volavka, teda vták stvorený na to, aby stál za pultom, a bannock odporučila bez zaváhania. Bere je jačmeň, ktorý tu pestujú celé stáročia, šesťradový druh, ktorému niekedy hovoria deväťdesiatdňový jačmeň, lebo dozrieva dosť rýchlo na to, aby to stihol počas severského leta. Zomletý na múku dáva plochý tmavý bannock s chuťou poľa, z ktorého pochádza.

"Could you recommend a good dish?" The owner was a heron, which is a bird built for standing behind a counter, and she recommended the bannock without hesitation. Bere is a barley they have grown here for centuries, a six-row grain sometimes called the ninety-day barley because it ripens fast enough to finish inside a northern summer. Milled into beremeal it makes a flat, dark bannock that tastes of the field it came out of.

"Máte vegetariánske jedlá?" spýtala sa Polly a volavka ukázala späť na ten istý riadok na karte. Bannock, maslo a crowdie, mäkký čerstvý syr, ktorý tunajšie farmy robili odjakživa. To isté zrno má druhý život na druhom konci mesta, v liehovare pod vežou, ktorý pracuje od roku tisícsedemstodeväťdesiatosem a vďaka ktorému celá ulica za správneho rána vonia teplým sladom.

"Do you have vegetarian options?" Polly asked, and the heron pointed back at the same line on the card. Bannock, butter, and crowdie, the soft fresh cheese the farms have always made. The same grain has a second life across town at the distillery under the tower, working since seventeen ninety-eight, where the whole street smells of warm malt on the right morning.

"Môžeme dostať účet, prosím?" povedala Polly, keď mala prázdny tanier, a volavka si s ním dala načas, čo je kompliment. Vonku vietor klesol na úroveň, ktorú ostrovy považujú za bezvetrie. Polly kráčala hore sivou ulicou popri červenom pieskovci katedrály a na jazyku jej zostala chuť drsného kraja.

"Can we get the bill, please?" Polly said when the plate was empty, and the heron took her time bringing it, which is a compliment. Outside, the wind had dropped to the level the islands consider still. Polly walked up the grey street past the red sandstone of the cathedral with the taste of a hard climate on the roof of her mouth.